Akú podobu má jed, ktorý kamera nevidí? Zóny nikoho na túto otázku odpovedajú tromi rozdielnymi filmovými jazykmi. Lucia Kašová, Barbora Sliepková a Viera Čákanyová sa stretli pri dokumente o slovenských ekologických záťažiach. Každá však sleduje inú lokalitu a hľadá vlastnú cestu k tomu, ako rozprávať o škodách, ktoré sa nedajú uzavrieť do jedného dramatického záberu.
Kašovej Trojuholník smrti sa viaže na Chemko Strážske. Čierne oči Sliepkovej sledujú Predajnú a jej gudrónové jamy. Čákanyovej Terra Nullius obracia pozornosť k Vrakuni a bývalému Istrochemu. Vedľa pozorovania a eseje sa objaví animácia, herná estetika aj predstava budúceho života na zmenenom území.
Krajina, v ktorej treba ďalej bývať
Tieto miesta nie sú prázdnymi kulisami po priemysle. Okolo nich žijú ľudia, ktorí už roky vysvetľujú, čo sa deje, a čakajú na nápravu. Producentka Anna Mach Rumanová upozorňuje aj na ich vyčerpanie. Pre filmára je príchod do lokality začiatkom práce; pre obyvateľa môže znamenať ďalšie otvorenie príbehu, ktorý by už dávno chcel mať za sebou.
Trojica autoriek preto spája chemické dedičstvo s pamäťou a zodpovednosťou. Látky sa presúvajú krajinou iným tempom než politické sľuby. Dôsledky jednej prevádzky môžu pretrvať generácie a pocit bezpečia sa nevráti samotným uzavretím jej brány. Rozdielne formy filmu umožňujú vedľa seba postaviť túto dlhú perspektívu aj obyčajný ľudský deň.
Slovensko-český dokument spoločností filmsomnia a Cinémotif Films má 101 minút. Slovenskú premiéru absolvoval 22. októbra 2026 na Jednom svete, medzinárodne ho predstavuje Ji.hlava. Do kín prichádza 19. novembra v distribúcii ASFK. Jeho tri časti spája nepríjemná blízkosť témy: odpad odkladáme bokom, ale jeho dosah si od seba odložiť nedokážeme.
Fotogaléria
