Komik Mo Gilligan si na dvadsaťosem dní nastaví jednoduché pravidlo: každý deň bude jesť vyprážané kura. Experiment sa postupne mení na cestu po Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch, počas ktorej skúma, prečo je tento typ rýchleho občerstvenia taký populárny a aký priemysel sa za bežnou objednávkou skrýva.
Osobný experiment otvára väčšiu tému
Režisérka Liana Stewart používa Gilliganovu skúsenosť ako konkrétny vstup do sveta marketingu, výroby, návykov a zdravotných otázok. Dokument sa vďaka tomu nezačína abstraktnou debatou o stravovaní, ale človekom, ktorý si každý deň objedná rovnaký typ jedla a sleduje, čo sa s jeho rutinou deje.
Cesta medzi Britániou a USA zároveň ukazuje, že vyprážané kura nie je iba produkt. Má vlastné lokálne tradície, cenovú dostupnosť, reklamný jazyk aj miesto v populárnej kultúre. Rozhovory s odborníkmi a ľuďmi z odvetvia dávajú osobnému experimentu širší rámec.
Big Chicken sleduje mechanizmus popularity, nie iba jedálny lístok
Zaujímavé je porovnanie chuti a zvyku s ekonomikou, ktorá dokáže jedlo dostať k miliónom zákazníkov. Dokument sa tak môže pýtať, prečo človek siaha po konkrétnom produkte, kto mu ho ponúka a aké rozhodnutia sa dejú ešte predtým, než sa objednávka objaví na pulte.
Gilliganov humor drží tému prístupnú, ale jadrom zostáva priemysel. Dvadsaťosem dní s jedným jedlom je preto skôr meracím nástrojom než pointou: cez každodennú skúsenosť sa otvára systém, ktorý býva pre zákazníka väčšinou neviditeľný.
