Historická dráma Masaryk sa sústreďuje na obdobie, keď Jan Masaryk po Mníchovskej dohode prežíva osobnú aj politickú krízu. Príbeh ho nachádza v americkom sanatóriu a cez spomienky sa vracia k jeho diplomatickému pôsobeniu pred rozpadom Československa.
Diplomat medzi osobným zlyhaním a veľkou politikou
Karel Roden stvárňuje Masaryka v čase, keď sa snaží vyrovnať s tým, že úsilie československej diplomacie nedokázalo zabrániť rozhodnutiam veľmocí. Londýnske rokovania, vzťah k otcovi Tomášovi Garriguovi Masarykovi aj vlastné slabosti sa vo filme miešajú s vedomím blížiacej sa vojny.
Julius Ševčík nebuduje klasický životopis od detstva po smrť. Zaujíma ho kratšie obdobie, v ktorom sa historická udalosť stretáva s psychickým stavom konkrétneho človeka. Politika preto nie je vzdialeným pozadím: vstupuje priamo do Masarykovho pocitu zodpovednosti, viny a neschopnosti ovplyvniť rozhodnutia, ktoré určovali osud krajiny.
Masarykov osobný kolaps dáva politickému zlyhaniu ľudskú mierku
Mníchovská dohoda je udalosť, ktorú možno opisovať cez štáty, armády a diplomatické rokovania, film však sleduje človeka, ktorý bol priamo pri pokusoch ovplyvniť jej výsledok. Jan Masaryk preto nesie politickú porážku aj ako osobný problém. Sanatórium poskytuje priestor, z ktorého sa spomienky vracajú v nechronologických útržkoch a ukazujú rozdiel medzi verejnou rolou diplomata a jeho vnútorným stavom. Otcovo meno navyše vytvára ďalšie očakávanie, s ktorým sa musí vyrovnávať. Film tým nehovorí, že dejiny vznikajú iba z psychológie jednotlivca. Skôr ukazuje, ako veľká historická udalosť prechádza cez konkrétneho človeka, ktorý cíti zodpovednosť aj za veci, ktoré nemohol sám rozhodnúť.
