Desaťročná Jarka vyrastá v prostredí, v ktorom jej chýba bezpečný a spoľahlivý domov. Keď sa dostane k dvom opusteným bábätkám, spolu s chlapcom Kristiánom ich ukryje v záhradnej chatke a začne sa o ne starať podľa vlastnej detskej predstavy o rodine.
Detská hra, ktorá má skutočné dôsledky
Iveta Grófová adaptovala román Moniky Kompaníkovej a spolu so scenáristom Marekom Leščákom stavia príbeh na kontraste medzi detskou túžbou po blízkosti a zodpovednosťou, ktorú deti ešte nemôžu uniesť. Jarku hrá Vanessa Szamuhelová a Kristiána Matúš Bačišin.
Piata loď neukazuje detstvo ako bezstarostný priestor oddelený od problémov dospelých. Jarka si vlastný bezpečný svet vytvára práve preto, že jej ho dospelí neposkytli. Starostlivosť o bábätká sa preto postupne mení z dobrodružstva na situáciu, ktorá odhaľuje, ako silno deti kopírujú aj opravujú modely rodiny, ktoré poznajú.
Jarkina predstava rodiny vzniká z toho, čo jej samotnej chýba
Starostlivosť o bábätká pôsobí spočiatku ako detská hra na dospelosť, no film ju postupne zbavuje romantickej predstavy. Jarka totiž nechce byť nezodpovedná; práve naopak, snaží sa vytvoriť bezpečie, ktoré sama nezažíva. Problém je v tom, že dobrý úmysel nemôže nahradiť schopnosti a podmienky dospelého človeka. Kristián s ňou vytvára malú provizórnu domácnosť, ktorá je dojímavá práve preto, že je zároveň neudržateľná. Piata loď tak neukazuje deti ako pasívne obete dospelých. Dáva im vlastné rozhodnutia, fantáziu aj schopnosť konať, no zároveň pripomína, že zodpovednosť za bezpečný svet nemožno presunúť na tých, ktorí ho ešte len potrebujú.
