Ak by sa biologická cesta spermie nakrútila ako veľké fantasy dobrodružstvo, výsledok by sa mohol podobať filmu Spermageddon. Nórska animácia dáva hlas Simenovi a ďalším spermiám v tele tínedžera Jensa, zatiaľ čo mimo tohto mikrosveta Jens spoznáva Lisu a obaja sa približujú k prvému sexuálnemu zážitku. Dve dejové úrovne sledujú tú istú udalosť z úplne odlišných mierok.
Animácia, ktorá sa nesnaží pôsobiť detsky
Tommy Wirkola a Rasmus A. Sivertsen film spoločne režírovali. Na scenári pracovali Wirkola, Vegar Hoel a Jesper Sundnes a medzi hlasmi sú Aksel Hennie, Christian Mikkelsen, Nasrin Khusrawi, Mathilde Storm a Bjørn Sundquist. Produkciu zastrešili 74 Entertainment a Qvisten Animation. Film má zhruba 79 až 80 minút.
Spermageddon používa estetiku veľkého animovaného dobrodružstva, no obsah je otvorene sexuálny a postavený na pubertálnom humore. Spermie riešia vlastné rivality a túžbu dostať sa k vajíčku, zatiaľ čo Jens a Lisa čelia oveľa ľudskejšej neistote. Film sa preto neuspokojuje s jediným vtipom o anatómii; buduje paralelný príbeh o tom, čo znamená rovnaká noc pre dve úplne odlišné skupiny postáv.
Pubertálny humor skrýva príbeh o dospievaní
Provokácia je súčasťou identity filmu, nie však jedinou. Pod vrstvou telesných gagov sa objavuje aj nervozita z dospievania, zodpovednosť a predstava, že biologický proces môže mať reálne dôsledky. Vďaka tomu má Spermageddon jasnejšiu dramaturgickú kostru než obyčajná séria nekorektných vtipov.
Hudobné a dobrodružné prvky navyše zámerne nafukujú mikroskopický svet do rozmeru veľkej ságy. Čím vážnejšie berú spermie vlastnú misiu, tým výraznejší je kontrast s rozpačitým ľudským príbehom nad nimi.