Rodina sa po nevydarenom pobyte v Škótsku vracia do Budapešti a dočasne sa nasťahuje k príbuzným. Rodinné šťastie nepotrebuje veľké vonkajšie udalosti, aby vytvorilo tlak. Stačí byt, v ktorom zrazu žije priveľa ľudí, nedostatok peňazí a staré vzťahy, ktoré sa nedajú odložiť len preto, že všetci potrebujú nejako fungovať.
Szabolcs Hajdu film režíruje a zároveň sa objavuje pred kamerou spolu s Orsolyou Török-Illyés. Komorné prostredie mu umožňuje sústrediť sa na rozhovory, drobné konflikty a momenty, keď sa praktická otázka okamžite zmení na osobnú. Kto zaplatí, kto pomôže s deťmi alebo kto má právo rozhodovať v byte, nie sú maličkosti, keď je rodina pod dlhodobým tlakom.
Stiesnený priestor zväčšuje každý konflikt
Film pozoruje, ako sa napätie presúva medzi dospelými a deťmi. Nikto nemá úplne čistú pozíciu a žiadna hádka nezačína vo vákuu. Za aktuálnou vetou býva staršia krivda, únava alebo pocit, že jeden člen rodiny nesie viac než ostatní. Práve vďaka tomu nepôsobí domácnosť ako umelo pripravené javisko, ale ako miesto, kde sa ľudia poznajú až príliš dobre.
Dráma, ktorá zostáva pri každodennom živote
Rodinné šťastie je vhodné pre divákov, ktorí majú radi realistické komorné filmy a nepotrebujú výraznú zápletku. Tempo vyrastá z rozhovorov a vzájomného pozorovania, nie z udalostí mimo bytu. Film ukazuje, že rodinná blízkosť môže byť oporou aj zdrojom tlaku v tej istej chvíli. Jeho sila je v detailoch: v tom, čo postavy povedia, čo radšej nepovedia a ako dlho dokážu zdieľať priestor bez toho, aby sa staré problémy vrátili.
