Skupina profesionálnych zločincov si myslí, že má výhodu už od prvej minúty: pozná plán, kontroluje dom a drží jedenásťročné dievča ako rukojemníčku. Abigail však túto mocenskú mapu rozbije. Sídlo, ktoré malo chrániť únoscov pred políciou, sa ukáže ako priestor, v ktorom oni sami nepoznajú pravidlá.
Film tým obracia heistovú logiku naruby. Namiesto otázky, či únoscovia udržia plán pokope, sa rieši, či vôbec prežijú noc. Krycie mená a nedôvera, ktoré boli praktickou súčasťou zločinu, sa zrazu stanú prekážkou pri spolupráci proti oveľa nebezpečnejšiemu protivníkovi.
Baletka, ktorú nemožno strážiť
Alisha Weir dáva Abigail fyzickú presnosť, ktorá prepája balet a predátorské správanie. Režiséri Matt Bettinelli-Olpin a Tyler Gillett tak nemusia budovať upíra iba cez temnotu a tesáky. Dievčenská elegancia sa stáva súčasťou toho, prečo únoscovia opakovane podceňujú človeka pred sebou.
Scenár Stephena Shieldsa a Guya Busicka stojí na jedinom veľkom obrate, no potom ho využíva dôsledne: obeť pozná dom, pozná svoju silu a môže si vybrať tempo lovu. Abigail je preto horor o zlyhaní kontroly – a o ľuďoch, ktorí príliš neskoro zistia, že výkupné bolo najmenším problémom celej akcie.
Únoscovia zistia, že vlastný plán ich zavrel do pasce
Skupina vstupuje do sídla s pocitom profesionálnej kontroly. Majú krycie mená, pravidlá a jasný cieľ, no všetky tieto opatrenia sa proti nim obrátia vo chvíli, keď pochopia, kto je Abigail. Nevedia si overiť minulosť ostatných ani rýchlo vytvoriť dôveru, pretože pôvodný zločin bol postavený na anonymite. Film tak premieňa bezpečnostné pravidlá únoscov na zdroj ďalšieho napätia. Najväčšou zbraňou dievčaťa nie je iba sila, ale aj chaos medzi ľuďmi, ktorí sa navzájom takmer nepoznajú.
