Jean sa po desiatich rokoch vracia do Burgundska k chorému otcovi a znovu stretáva sestru Juliette a brata Jérémieho. Po otcovej smrti musia spoločne rozhodnúť, čo bude s rodinným vinohradom, ktorý každý z nich vníma trochu inak.
Vinohradnícky rok ako čas na obnovenie rodiny
Cédric Klapisch necháva príbeh plynúť podľa sezónnej práce vo vinici. Zber, výroba vína a rozhodovanie o majetku nie sú iba kulisou, ale praktickými situáciami, v ktorých sa súrodenci znovu učia spolu fungovať.
Víno nás spája stojí na návrate človeka, ktorý kedysi odišiel, a na otázke, čo preňho ešte znamená dedičstvo. Rodinný pozemok je zároveň ekonomická zodpovednosť, spomienka na otca aj miesto, ktoré nemožno rozdeliť bez následkov.
Vinohrad núti súrodencov premýšľať v dlhšom čase
Rodinný majetok sa nedá vyriešiť jedným podpisom, pretože vinica žije podľa vlastného rytmu. Práca pokračuje cez ročné obdobia a každé rozhodnutie sa prejaví až neskôr. Jean, Juliette a Jérémie preto nemôžu riešiť iba dedičstvo po otcovi; musia si zároveň povedať, čo chcú s miestom, ktoré ich spája s detstvom a zároveň každého z nich ťahá iným smerom.
Návrat Jeana navyše mení starú súrodeneckú rovnováhu. Desať rokov neprítomnosti sa nedá preskočiť vetou o rodine a jednotlivé spomienky na otca nemajú pre všetkých rovnakú váhu. Film využíva vinohradnícky rok ako prirodzený rámec, v ktorom sa nedá všetko urýchliť. Hrozno dozrieva vlastným tempom a podobne aj vzťahy potrebujú čas, aby sa po strate a dlhom odlúčení znovu usporiadali. Víno nás spája preto funguje najmä ako príbeh návratu k miestu, ktoré sa nezastavilo len preto, že jeden člen rodiny odišiel.
