Pri tanečnom filme sa človek môže báť, že mu bude chýbať kľúč k významu každého pohybu. Pina ponúka jednoduchší začiatok: pozorovať ľudí. Ako sa k sebe priblížia, ako dlho vydržia vedľa seba, kto musí niekomu uvoľniť cestu. Wim Wenders tak otvára tvorbu Piny Bausch aj očiam, ktoré tanečné divadlo ešte nepoznajú.
Začnite tým, čo musí telo prekonať
V Café Müller stoja tanečníkom v ceste stoly a stoličky. Svätenie jari ich postaví na javisko s rašelinou, Vollmond do kontaktu s vodou. Tieto prostredia poskytujú konkrétny bod, od ktorého sa dá sledovanie odvíjať: menia oporu, smer aj úsilie pohybu. Štvoricu hlavných diel dopĺňa Kontakthof.
Všímajte si, kam tanec odíde
Film prenáša členov Tanztheater Wuppertal aj mimo divadla. V mestskom a prírodnom priestore môže mať rovnaká ľudská postava inú mierku. Oko sa zrazu zachytí o ulicu či okolitú stavbu a pohyb dostáva nového suseda. V takomto sledovaní je miesto aj pre vlastnú zvedavosť, bez potreby hneď všetko pomenovať.
Medzi účinkujúcimi sú Malou Airaudo, Regina Advento, Rainer Behr a Andrey Berezin. Ich spomienky pripomínajú, že za ukážkami stojí spoločná práca s konkrétnou ženou. Pina Bausch zomrela v roku 2009 počas príprav projektu, ktorý zamýšľala s Wendersom.
Nechajte priestor aj spomienke
Režisér pokračoval s tanečníkmi a vznikla pocta z roku 2011, pôvodne nakrútená v 3D. Film sa dostal na Berlinale a získal nomináciu na Oscara za celovečerný dokument. Jeho priestorová podoba súvisí s tým, čo kamera hľadá medzi telami; formát vybraného premietania určuje ponuka kina.
Slovenské nové uvedenie od 29. októbra 2026 má uvádzanú stopáž 103 minút. Pina dáva možnosť začať s tancom celkom obyčajnou pozornosťou. Niekedy je najlepší vstup do cudzieho umeleckého sveta chvíľa, keď v ňom spoznáte vlastné gesto.
Fotogaléria
