Kryštof žije na konci štyridsiatych rokov v kláštore a pomáha ľuďom dostať sa cez hranicu do Bavorska. Jeho úloha kuriéra a prevádzača stojí na dôvere, mlčaní a presnom pohybe v prostredí, kde nový komunistický režim postupne sprísňuje kontrolu.
Keď sa z pomocníka utečencov stane prenasledovaný
Zdeněk Jiráský podľa scenára Josefa Kurza sleduje obdobie, keď režim zasahoval proti rehoľným komunitám a zároveň uzatváral hranice. Mikuláš Bukovjan hrá mladého muža, ktorého život v kláštore prestane byť bezpečným zázemím.
Kryštof prepája historickú udalosť s osobnou zmenou perspektívy. Hrdina najprv pomáha iným dostať sa preč, no po zásahu proti kláštoru sa sám ocitá v situácii človeka, ktorého hľadajú. To mení nielen jeho možnosti, ale aj význam každej predchádzajúcej pomoci.
Pomáhať druhým je jednoduchšie, kým človek sám nepotrebuje únik
Kryštof pozná nebezpečenstvo hranice ešte predtým, než sa jeho vlastný život dostane do priameho ohrozenia. Pomáhanie iným sa však mení vo chvíli, keď štátna moc začne zasahovať do jeho osobného priestoru a rozhodnutí. Film tým vytvára silný obrat perspektívy: človek, ktorý bol sprievodcom, sa zrazu stáva tým, kto potrebuje cestu von. Viera, svedomie a strach sa prestávajú dať oddeliť od praktických rozhodnutí. Každý krok môže mať dôsledky pre ďalších ľudí, nielen pre neho. Práve preto príbeh funguje ako komorná dráma aj ako obraz doby, v ktorej môže byť samotná snaha zostať morálne konzistentný nebezpečná. Keď sa bezpečná pozícia pozorovateľa stratí, jeho predchádzajúce rozhodnutia dostanú inú váhu a cesta za hranicu už nie je pomocou cudziemu človeku.
