Kristýna má šesťdesiat rokov a stále má pocit, že jej v živote chýba láska a spokojnosť. Spolu s dospelou dcérou Sárou odchádza na víkend ku kartárke Zdene, kde sa výklady, rodové liečenie a dlhé rozhovory začnú miešať s nevyriešenými vecami medzi matkou a dcérou.
Víkend, ktorý otvorí viac otázok než odpovedí
Šimon Holý sústreďuje film na komorné stretnutie a necháva Pavlu Tomicovú, Sáru Venclovskú a Terezu Hofovú pracovať najmä cez rozhovory a drobné reakcie. Duchovné techniky sú súčasťou prostredia, no dôležitejšie je, čo cez ne postavy začnú hovoriť o sebe.
Kristýna hľadá riešenie svojho osobného života, no víkend ju postupne núti pozerať sa aj na vlastné vzťahy a očakávania. Film tak sleduje skôr proces odhaľovania starých vzorcov než jednoduchý návod, ako nájsť lásku.
Ezoterický víkend funguje hlavne ako zámienka hovoriť o veciach, ktoré rodina odkladala
Kristýna prichádza k Zdene s nádejou, že dostane odpoveď na otázku, prečo sa jej nedarí nájsť spokojnosť. Sára však v rovnakom prostredí vidí aj problém, ktorý sa nedá vyriešiť kartami alebo jedným rituálom. Film preto necháva duchovné techniky pôsobiť dvojznačne. Môžu otvoriť rozhovor, no nemôžu za postavy urobiť rozhodnutie ani zmeniť minulosť. Dôležité sú najmä drobné reakcie medzi matkou a dcérou, ktoré ukazujú rozdiel medzi tým, čo o sebe navzájom predpokladajú a čo skutočne počujú. A potom prišla láska… tak zostáva komornou drámou o potrebe blízkosti, ktorá sa začne meniť až vtedy, keď sa prestane hovoriť iba o chýbajúcom partnerovi.
