Elisa pracuje ako upratovačka v tajnom vládnom laboratóriu počas studenej vojny. Je nemá a väčšinu sveta pozoruje z pozície človeka, ktorého si ostatní často nevšímajú. Keď v zariadení objaví obojživelného tvora privezeného na výskum, práve táto schopnosť vidieť človeka aj tam, kde ostatní vidia iba objekt, otvorí vzťah, na ktorom stojí Podoba vody.
Guillermo del Toro spája rozprávkovú romantiku s chladným prostredím experimentov a vojenskej moci. Sally Hawkins hrá Elisu s dôrazom na gestá a každodenné rituály, Michael Shannon predstavuje autoritu, pre ktorú má tvor hodnotu iba dovtedy, kým sa dá využiť. Medzi nimi vzniká konflikt dvoch úplne odlišných pohľadov na to, komu patrí právo rozhodovať o cudzom tele.
Fantastická bytosť nie je najväčšou zvláštnosťou filmu
Vzťah Elisy a tvora sa rozvíja cez drobnosti: jedlo, hudbu, dotyk a spoločné ticho. Film nepotrebuje z bytosti urobiť človeka, aby jej priznal citlivosť. Práve naopak, odlišnosť zostáva viditeľná a núti diváka premýšľať, prečo sú niektoré postavy ochotné prijať ju a iné ju chcú ovládnuť alebo zničiť.
Rozprávka pre dospelých s politickým pozadím
Podoba vody nie je čistý horor ani tradičná romantika. Mieša násilie, humor, melodrámu aj špionážne napätie, no jadrom zostáva Elisa a jej rozhodnutie konať. Studená vojna dodáva príbehu konkrétny tlak, ale emocionálne funguje najmä ako rozprávka o ľuďoch na okraji. Kto prijme jej poetickosť a zvláštnu kombináciu žánrov, dostane film, v ktorom fantastika slúži veľmi ľudskej otázke blízkosti. Fantázia tu preto neslúži na únik z reality, ale na jej zobrazenie z nečakaného uhla.
