MEGA SUPER stavia na jednoduchej detskej túžbe: Hedvig chce dokázať, že môže byť rovnako schopná ako jej otec, známy superhrdina. Keď sa však dostane k jeho kostýmu, namiesto elegantného nástupu novej hrdinky príde problém. Oblek jej nesadne tak, ako si predstavovala, a schopnosti, ktoré zvonka vyzerali samozrejmo, vyžadujú viac tréningu a zodpovednosti. Rasmus A. Sivertsen tak používa superhrdinský motív ako rodinný príbeh o očakávaniach a sebavedomí.
Hedvig nechce zostať iba dieťaťom, ktoré ostatní chránia. Jej snaha však nevychádza z dokonalej pripravenosti, ale z potreby ukázať, že ju dospelí podceňujú. To dáva animácii zrozumiteľný konflikt aj bez komplikovanej mytológie. Hrdinstvo tu nie je vrodená vlastnosť, ktorú automaticky zdedí spolu s rodinným menom.
Superschopnosť sama nevyrieši neistotu
Film sa hrá s rozdielom medzi predstavou o superhrdinovi a tým, čo táto úloha vyžaduje v praxi. Hedvig musí zistiť, čo jej ide, kde potrebuje pomoc a prečo kopírovanie otca nie je jediná cesta. Práve chyby a tréning robia z príbehu niečo bližšie detskej skúsenosti než klasická záchrana sveta.
Rodinná animácia o vlastnej verzii odvahy
MEGA SUPER je určené najmä mladšiemu publiku a tomu zodpovedá tempo, humor aj jasné emócie. Dospelý divák môže oceniť motív rodičovských očakávaní, deti dostanú farebné dobrodružstvo s hrdinkou, ktorá nemusí byť najprv najlepšia. Film tak svoju najsilnejšiu myšlienku nachádza mimo kostýmu: schopnosť postaviť sa problému nevzniká z toho, že sa človek podobá rodičovi, ale z toho, že pochopí vlastné možnosti.
