Hurvínek a kúzelné múzeum začína problémom, ktorý je pre známu postavu typický: Hurvínek chce zažiť niečo zaujímavejšie, než mu povoľujú dospelí. Múzeum bábok, s ktorým je spojený Spejbl, zároveň čelí vlastnej hrozbe a jeho budúcnosť nie je istá. Keď Hurvínek vstúpi tam, kam nemal, objaví sa svet, v ktorom staré bábky, mechanizmy a kúzla nie sú iba exponátmi. Zvedavosť sa tak z malej neposlušnosti zmení na dobrodružstvo s dôsledkami pre celé múzeum.
Režisér Martin Kotík prenáša Spejbla, Hurvínka a ich okolie do celovečernej animácie, no necháva im základnú dynamiku známu z tradičných príbehov. Hurvínek chce dokázať, že veci zvládne sám, zatiaľ čo Spejbl má dôvod obávať sa následkov jeho nápadov. Hlasové herectvo nadväzuje na dlhú tradíciu postáv a film ju spája s dynamickejším vizuálnym svetom určeným detskému publiku.
Múzeum nie je kulisa, ale jadro dobrodružstva
Kúzelné priestory umožňujú filmu pracovať s tým, čo múzeum symbolizuje: staré veci môžu na prvý pohľad vyzerať nepotrebne, no nesú príbehy, remeslo a pamäť. Hurvínkova cesta preto nie je iba útekom pred nebezpečenstvom. Musí pochopiť hodnotu miesta, ktoré predtým vnímal najmä ako zdroj obmedzení a zákazov.
Rodinná animácia stojaca na známych charakteroch
Pre dospelého diváka bude veľká časť čara súvisieť so vzťahom k Spejblovi a Hurvínkovi, deti však nepotrebujú poznať rozhlasové či bábkové príbehy. Film vysvetlí vzťahy priamo v deji a stavia na dobrodružstve, humore a zrozumiteľnom konflikte. Najlepšie funguje ako most medzi tradičnou českou dvojicou a generáciou, ktorá sa s ňou môže prvýkrát stretnúť práve v animovanej podobe.
