Názov druhej časti dáva jasne najavo, kto sa má dostať z tieňa mušketierov. Milady de Winter v podaní Evy Green nie je iba protivníčkou, ktorá sa objaví pri ďalšej prekážke D’Artagnana. Je nositeľkou vlastných väzieb, tajomstiev a minulosti, ktorá sa dotýka Athosa aj širšieho politického konfliktu.
Milady vstupuje do centra politickej hry
D’Artagnan po zmiznutí Constance potrebuje informácie, ktoré ho vedú práve k žene, ktorej nemá dôvod veriť. Dočasná spolupráca preto vytvára situáciu, kde nepriateľstvo a spoločný záujem existujú naraz. Milady získava priestor ukázať, prečo je nebezpečná aj bez meča v ruke.
Martin Bourboulon pokračuje v dvojdielnej adaptácii Dumasa podľa scenára Alexandre de La Patellièra, Matthieua Delaporteho a vlastnej spolupráce. Obliehanie La Rochelle a politické hry okolo kráľa a Richelieua zvyšujú mierku, no najväčšie zmeny vznikajú v tom, čo sa postavy dozvedia o sebe navzájom.
Milady tak funguje ako druhá polovica jedného veľkého príbehu, nie ako samostatne reštartované dobrodružstvo. To, čo bolo v D’Artagnanovi iba náznakom, tu dostáva dôsledky – najmä pre predstavu, kto je spojenec, kto nepriateľ a koľko pravdy sa skrýva za menami, ktoré postavy používajú.
Milady prestáva byť iba prekážkou na ceste mušketierov
Druhá časť získava zaujímavejší tón tým, že protivníčku necháva vstúpiť bližšie k centru príbehu. D’Artagnan potrebuje informácie, Athos má s Milady spoločnú minulosť a politický konflikt vytvára situácie, v ktorých sa čisté rozdelenie na spojencov a nepriateľov rozpadá. Eva Green preto nehrá iba elegantnú hrozbu. Jej postava nesie vlastné záujmy a rozhodnutia, ktoré nútia ostatných prehodnocovať to, čo o nej považovali za isté. Film tým prirodzene pripravuje priestor pre morálne nejednoznačnejšie pokračovanie.
