Príbeh Mašínovcov sa v českej spoločnosti nedá oddeliť od sporu o pomenovanie ich činov. Pre jedných sú symbolom protikomunistického odboja, pre iných ľuďmi zodpovednými za smrť pri ozbrojených akciách. Film Bratia vstupuje do tejto pamäti cez dramatizáciu cesty, ktorá vyvrcholila útekom skupiny do Západného Berlína v roku 1953.
Historická dráma o ľuďoch, ktorých hodnotenie sa neskončilo útekom
Tomáš Mašín nakrútil scenár Marka Epsteina a do centra postavil Josefa a Ctirada, ktorých hrajú Oskar Hes a Jan Nedbal. Ozbrojený odpor tu nie je abstraktné heslo. Znamená prípravu, násilie, strach z odhalenia aj dôsledky, ktoré po odchode členov skupiny zostanú ich rodinám.
Samotný útek cez Východné Nemecko dáva filmu thrillerovú štruktúru. Päť mladých mužov spustí rozsiahlu bezpečnostnú operáciu; dvaja sú zadržaní a po návrate do Československa popravení, traja napokon dorazia do Západného Berlína. Fyzické prežitie však neuzatvára politický ani morálny príbeh.
Film a spor o historickú pamäť
Pri Bratoch má preto zmysel oddeliť faktický rámec od hodnotiaceho verdiktu. Film ponúka konkrétne dramatické spracovanie kontroverznej kapitoly dejín, no spor o Mašínovcov presahuje jednu interpretačnú perspektívu.
Bratia by boli jednoduchším filmom, keby Mašínovcov jednoznačne vyhlásili za hrdinov alebo zločincov. Ich príbeh však zostáva dodnes predmetom sporu práve preto, že odpor proti totalitnému režimu obsahoval aj násilie s konkrétnymi obeťami. Dramatizácia úteku preto získava zmysel vtedy, keď napätie nevytlačí morálnu otázku do pozadia. Divák môže rozumieť motivácii skupiny a zároveň premýšľať o cene jej rozhodnutí. Práve táto nejednoznačnosť odlišuje historickú drámu od pamätníka alebo obžaloby.
