Nocturama sleduje skupinu mladých ľudí, ktorí sa pohybujú po Paríži podľa presne načasovaného plánu. Film spočiatku nevysvetľuje ich motiváciu ani vzájomné väzby. Kamera ich iba pozoruje pri presunoch metrom, odovzdávaní správ a príprave koordinovaných útokov na rôznych miestach mesta. Bertrand Bonello tak vytvára napätie z rutinných úkonov, ktorých význam divák skladá až postupne.
Po vykonaní akcie sa skupina ukryje v luxusnom obchodnom dome a film radikálne zmení rytmus. Vonku zostávajú následky toho, čo urobili, no vo vnútri ich obklopujú potraviny, oblečenie, elektronika a figuríny. Priestor, ktorý cez deň slúži spotrebe, sa na noc mení na zvláštny úkryt, kde sa mladí ľudia snažia čakať, zabaviť a spracovať nervozitu.
Obchodný dom mení thriller na uzavretý experiment
Kontrast medzi násilným plánom a pohodlím luxusného tovaru je zámerne nepríjemný. Postavy sa chvíľami správajú ako deti zamknuté po záverečnej v obchode, inokedy ich dobehne vedomie, že mimo budovy prebieha reakcia na ich činy. Film nevysvetľuje ich ideológiu jednoduchým manifestom a necháva veľkú časť významu v obrazoch a správaní.
Napätie rastie z čakania na nevyhnutnú odpoveď
Nocturama nie je klasický akčný film o teroristickej skupine. Bonello sa viac zaujíma o proces, odcudzenie a zvláštnu prázdnotu po čine než o policajné vyšetrovanie. Finnegan Oldfield a ďalší členovia ansámblu vytvárajú skupinu bez jedného dominantného hrdinu. Divák zostáva medzi nimi v priestore, ktorý pôsobí bezpečne iba dočasne, a práve vedomie, že noc sa raz skončí, dáva druhej polovici filmu čoraz väčšie napätie. Luxus okolo nich preto pôsobí stále absurdnejšie, čím jasnejšie je, že žiadny tovar ich pred následkami neochráni.
