Osemročný Eda musí počas Protektorátu s rodičmi opustiť Prahu a presťahovať sa k príbuzným na vidiek. Mestský chlapec sa ocitne medzi novými pravidlami, miestnou partiou a rodinnými vzťahmi, ktorým spočiatku úplne nerozumie.
Detstvo na vidieku uprostred vojnového času
Jan Svěrák sa vracia k svetu rodiny Součkovcov a sleduje ho najmä Eďovými očami. Alois Grec, Jan Tříska a Oldřich Kaiser sú súčasťou prostredia, kde vojna zostáva prítomná, no detský deň stále tvoria hry, skúšky odvahy a snaha nájsť si miesto medzi ostatnými.
Po strništi bos preto spája rodinnú kroniku s dospievaním. Eda postupne zisťuje, že dospelí okolo neho majú vlastné konflikty a tajomstvá a že vidiek, ktorý sa spočiatku javí ako veľké dobrodružstvo, má aj pravidlá dané okupáciou a strachom.
Eda vníma vojnu cez detaily, ktoré dospelí považujú za samozrejmé alebo nebezpečné
Presťahovanie na vidiek znamená nové kamarátstva, dobrodružstvá aj množstvo pravidiel, ktorých dôvod mu nikto úplne nevysvetlí. Detská perspektíva umožňuje filmu ukázať okupáciu bez toho, aby sa každý moment menil na historickú lekciu. Eda si všíma konflikty v rodine, zvláštne správanie dospelých aj hranice, ktoré dovtedy nepoznal, no stále zostáva chlapcom, ktorého zaujíma prijatie do partie. Po strništi bos preto funguje ako spomienkový príbeh, kde veľké dejiny vstupujú do obyčajných hier a rodinných rozhovorov. Humor a nostalgia nezakrývajú nebezpečenstvo doby; skôr ukazujú, že detstvo pokračuje aj v podmienkach, ktoré dospelí nedokážu pred deťmi úplne skryť.
