Marek je absolvent ekonómie, ktorý odchádza za prácou na sever Čiech. Namiesto bežnej firmy sa dostane k rodine Grundzovcov a zistí, že jeho znalosti riadenia, logistiky a efektivity sa dajú použiť aj v prostredí, pre ktoré ho škola rozhodne nepripravovala. Režisér Marty Pohl z tejto zrážky vytvára čiernu komédiu o profesionalizácii výroby pervitínu.
Keď sa ekonomické poučky použijú na zlý biznis
Marek vidí procesy, ktoré by sa dali zlepšiť: zásobovanie, organizáciu, rozdelenie práce či predaj. V normálnej firme by bol rast znakom úspechu. Tu každý efektívnejší krok zároveň zväčšuje riziko a morálny problém. Film preto nemusí humor stavať iba na vulgarite. Stačí nechať neutrálne manažérske pojmy fungovať v podnikaní, ktoré by vôbec nemalo existovať.
Jan Hofman hrá mladého ekonóma a členov Grundzovej rodiny stvárňujú Julius, Karel a René Oračko. Pohl drží ich svet v polohe, kde postavy berú bizarné nápady vážne, čo dáva absurditám väčšiu silu než neustále žmurkanie na diváka.
Rast bez morálnej brzdy
Na plech sa dá čítať ako paródia na fascináciu expanziou za každú cenu. Ak sa úspech meria iba obratom, rýchlosťou a produktivitou, systém prestáva klásť otázku, čo vlastne vyrába. Marekova najťažšia úloha preto nie je vymyslieť lepší plán. Je ňou pochopiť, že profesionálna schopnosť nezbavuje človeka zodpovednosti za výsledok.
České severné prostredie dáva príbehu konkrétnu sociálnu textúru a rodina Grundzovcov nie je iba anonymná kriminálna kulisa. Marek vstupuje do už fungujúcich vzťahov a jeho „zlepšenia“ preto menia aj vnútornú dynamiku ľudí, ktorí biznis doteraz robili po svojom.
