Sadie a Sawyer Harperové sa stále vyrovnávajú so smrťou matky. Ich otec Will je terapeut, no vlastný smútok zvláda rovnako ťažko ako jeho deti. Keď do domu príde zúfalý pacient, zanechá po sebe niečo oveľa nebezpečnejšie než nepríjemnú spomienku.
Bytosť, ktorá využíva strach aj rodinný smútok
Rob Savage adaptuje poviedku Stephena Kinga ako komorný horor o rodine, ktorá už pred príchodom monštra nie je v rovnováhe. Strašiak sa skrýva v tme, no jeho sila súvisí aj s tým, čo si postavy nevedia povedať medzi sebou. Film preto kombinuje klasický detský strach z tmavých kútov s oveľa dospelejším problémom straty. Čím izolovanejšie sa jednotliví členovia rodiny cítia, tým väčší priestor má hrozba, ktorá ich sleduje.
Monštrum využíva tmu, ale rodina mu dáva priestor najmä tým, že každý smúti oddelene
Will dokáže ako terapeut hovoriť o bolesti profesionálne, doma však rovnaký odstup nefunguje. Sadie a Sawyer potrebujú otca, ktorý s nimi dokáže byť aj v nepríjemných emóciách, nie iba človeka, ktorý vysvetlí, ako by mali smútok spracovať. Strašiak preto získava silu v domácnosti, kde sa dôležité veci radšej obchádzajú. Film využíva klasické hororové priestory pod posteľou, v skrini či na tmavej chodbe, no spája ich s pocitom osamelosti po strate matky. Keď sa členovia rodiny začnú navzájom počúvať, nejde iba o taktiku proti bytosti. Je to aj prvý krok k tomu, aby dom znovu fungoval ako miesto, kde sa strach nemusí niesť osamote.
