Správa vychádza zo skutočného príbehu Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu, väzňov, ktorým sa v apríli 1944 podarilo utiecť z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Ich cieľom nebolo iba dostať sa do bezpečia. Chceli svetu odovzdať svedectvo o systematickom vraždení ľudí v tábore a priniesť konkrétne informácie, ktorým by spojenci a verejnosť nemohli tak ľahko neveriť.
Útek, ktorý mal priniesť dôkaz o genocíde
Film režiséra Petra Bebjaka sleduje nebezpečnú cestu dvoch mužov z tábora na Slovensko a vznik správy, ktorá sa neskôr stala známou ako Vrbova-Wetzlerova správa. V hlavných úlohách sa objavujú Noel Czuczor a Peter Ondrejička. Príbeh preto nestavia hrdinstvo na bojovej akcii, ale na rozhodnutí prežiť natoľko dlho, aby mohli hovoriť za ľudí, ktorí zostali za ostnatým drôtom. Stopáž približne 94 minút drží pozornosť na úteku, fyzickom vyčerpaní a na naliehavosti úlohy: dostať informácie o vyhladzovaní k ľuďom, ktorí môžu zasiahnuť.
Svedectvo má cenu iba vtedy, ak sa dostane k ľuďom, ktorí mu uveria
Útek z tábora je v príbehu iba prvou časťou úlohy. Wetzler a Vrba musia prežiť cestu, zachovať informácie a dostať ich k ľuďom schopným konať. Film tým mení hrdinstvo na prácu s pamäťou a dôkazmi, nie na vojenské víťazstvo. Každý detail, ktorý si nesú so sebou, má význam preto, že môže prekonať nedôveru sveta mimo tábora. Napätie teda nevychádza iba z prenasledovania, ale aj z vedomia, že osobné prežitie by bez odovzdania správy nesplnilo cieľ, pre ktorý riskovali.
