Na začiatku je jednoduchý záchranný čin: rybár nájde tučniaka zasiahnutého ropou a pomôže mu prežiť. Keď sa však zviera po návrate do oceánu neskôr objaví znovu, z jednorazovej pomoci vzniká vzťah, ktorý sa opakuje cez veľké vzdialenosti.
Dindim sa vracia k človeku, ktorý mu zachránil život
Jean Reno ako João a Adriana Barraza vytvárajú ľudské jadro filmu Môj kamarát tučniak. Režisér David Schurmann pracuje s príbehom inšpirovaným skutočným priateľstvom, no nesnaží sa z neho robiť prírodopisný film. Dôležitejšie je, čo návraty tučniaka znamenajú pre človeka, ktorý už zažil bolesť a stratu. Cesta zvieraťa naprieč oceánom zároveň zostáva pripomienkou, že tento vzťah vzniká napriek prirodzenej vzdialenosti medzi ich svetmi.
Rodinný tón vzniká z kontrastu medzi oceánom a domovom. Dindim ostáva divokým zvieraťom a práve preto pôsobí jeho dobrovoľný návrat silnejšie než keby jednoducho zostal s Joãom. Film tak sleduje spojenie, ktoré funguje bez toho, aby jeden svet musel pohltiť druhý.
Návrat má silu práve preto, že nie je vynútený
João Dindima nevlastní a nemôže mu prikázať, aby sa vracal. Práve dobrovoľnosť opakovaných návštev dáva ich vzťahu emocionálnu váhu. Film nemusí zviera poľudšťovať tým, že by z neho robil domáceho miláčika; silnejšie je zachovať oceán ako jeho prirodzený svet. Priateľstvo tak vzniká medzi dvoma bytosťami, ktoré spolu netrávia každý deň. Každý návrat je potvrdením spojenia, ktoré funguje aj bez toho, aby jeden z nich musel opustiť vlastný spôsob života.
