Sci-fi romanca Czas, który nie nadszedł rozdeľuje Saru a Oskara rozhodnutím, ktoré mení ich vzťah k času. Sara prijme prirodzené starnutie, Oskar podstúpi liečbu proti starnutiu. Po rokoch sa opäť stretnú ako ľudia s rovnakou spoločnou minulosťou, no s úplne odlišným vzhľadom a skúsenosťou vlastného tela.
Rovnaké roky zanechajú na Sare a Oskarovi rozdielne stopy
Oskar na pohľad zostáva mladší, hoci čas prežíva rovnako ako ostatní. Sara sa mení viditeľne a jej vek číta okolie okamžite z tváre aj tela. Rozdiel medzi nimi preto nie je iba estetický. Mení spôsob, akým ich vnímajú cudzí ľudia, aj to, ako sami rozmýšľajú o spoločnej minulosti.
Technológia zároveň mení význam prirodzeného starnutia. V prostredí, kde existuje liečba proti veku, sa Sarino rozhodnutie stáva viditeľným postojom. Nemusí obhajovať chorobu ani chybu, no napriek tomu čelí svetu, ktorý jej vzhľad porovnáva s ľuďmi, ktorí si zvolili inú cestu. Oskar naopak nesie dôsledky života, v ktorom telo prestalo prezrádzať počet prežitých rokov.
Stretnutie po rokoch preverí viac než starú náklonnosť
Julia Rogowska režíruje približne 105-minútový film s Agatou Kuleszou a Dobromirom Dymeckým medzi hlavnými menami. Sara a Oskar si po odlúčení neprinášajú iba spomienky na začiatok vzťahu. Každý z nich má za sebou roky rozhodnutí, strát a skúseností, ktoré ten druhý neprežil po jeho boku.
Czas, który nie nadszedł tak spája romantický príbeh s otázkou spoločenského veku. Sara a Oskar sú rovesníci, no ich vzhľad vytvára dojem, že patria do odlišných generácií. Okolie na nich reaguje podľa toho, čo vidí, a tým neustále pripomína rozdiel vytvorený technológiou.
Najväčšie napätie nevychádza zo samotnej liečby, ale z následkov dvoch odlišných volieb. Sara si zachovala prirodzený rytmus života a Oskar oddelil svoj vzhľad od kalendárneho veku. Ich opätovné stretnutie preto otvára starú otázku lásky v úplne nových podmienkach: spoločná minulosť zostala, no ľudia, ktorí sa k nej vracajú, už dávno nie sú tí istí.
