Spisovateľ Daniel Mantovani žije roky v Európe, získal Nobelovu cenu a rodné argentínske mestečko používal ako materiál pre svoje knihy. Keď prijme pozvanie vrátiť sa domov, stretne sa nielen s obdivom, ale aj s ľuďmi, ktorí sa v jeho príbehoch spoznávajú.
Autor sa vracia medzi ľudí, o ktorých písal
Gastón Duprat a Mariano Cohn postavili film na napätí medzi úspešným umelcom a prostredím, z ktorého vyšiel. Oscar Martínez hrá Mantovaniho ako človeka zvyknutého na uznanie, no doma musí znovu čeliť starým vzťahom, nevyriešeným sporom a otázke, komu vlastne patria príbehy, ktoré spisovateľ premieňa na literatúru.
Návrat preto nie je sentimentálnym výletom do minulosti. Mesto od Mantovaniho očakáva vďačnosť a blízkosť, zatiaľ čo on sa naň pozerá aj ako na zdroj tvorby. Z tohto rozdielu vzniká irónia aj čoraz nepríjemnejší konflikt.
Mantovani zisťuje, že úspech mu nedáva vlastnícke právo na cudzie spomienky
Spisovateľ dokáže malé mestečko pretaviť do literatúry a predstaviť ho čitateľom po celom svete, no ľudia, ktorí v ňom zostali, jeho knihy nevnímajú iba ako fikciu. V postavách, konfliktoch a detailoch spoznávajú vlastné životy a nie vždy sú radi, čo z nich autor vytvoril. Návrat preto rýchlo prekročí hranicu slávnostnej návštevy. Mantovani je súčasne miestnym rodákom, celebritou aj človekom, ktorý si z komunity vybudoval časť kariéry. Film z tohto rozporu vytvára humor aj nepohodlie. Otázka autorovej slobody sa stretáva s otázkou zodpovednosti voči ľuďom, ktorí nikdy nesúhlasili s tým, že sa stanú materiálom pre cudziu verziu pravdy.
