Surikata Tafiti má od starého otca jasný návod na bezpečný život: drž sa svojich a nevystavuj rodinu zbytočnému riziku. Potom však stretne prasiatko Štetinku, ktoré túži po priateľovi a nedokáže pochopiť, prečo by rozdielny druh mal automaticky znamenať problém. Keď nešťastná udalosť ohrozí Tafitiho starého otca, obaja sa vydajú hľadať liečivý modrý kvet.
Animovaný film Niny Wels používa púšť ako priestor pre jednoduchú, ale funkčnú dobrodružnú cestu. Každá ďalšia prekážka môže meniť vzťah dvoch hrdinov: Tafiti potrebuje zvládnuť strach o rodinu, Štetinka zase dokázať, že jeho prítomnosť nie je iba zdrojom problémov. Príbeh tak spája záchrannú misiu s postupným prehodnocovaním predsudku, ktorý hlavný hrdina považoval za samozrejmosť.
Priateľstvo ako praktická pomoc, nie slogan
Film má približne 80 minút a vychádza z kníh Julie Boehme. Pre detského diváka je cieľ cesty jasný od začiatku a napätie vzniká z otázky, či sa dvojica cez púšť dostane včas. Dospelý sprievod môže sledovať, ako rozprávka pracuje s rodinným strachom: starý otec nechce Tafitiho izolovať zo zlomyseľnosti, ale z potreby chrániť ho.
Tafiti a kamoši z púšte funguje ako samostatný príbeh a knižnú predlohu netreba poznať. Najdôležitejšie je spojenie rozdielnych pováh a prostredia, ktoré ich núti spolupracovať. Kvet na konci cesty je konkrétny cieľ, no zmysel dobrodružstva leží aj v tom, že Tafiti sa vracia domov s iným pohľadom na pravidlo, podľa ktorého sa dovtedy riadil.
Štetinka pritom nie je odmenou za správne rozhodnutie, ale partnerom, ktorého spoľahlivosť sa musí ukázať počas konkrétnych skúšok na ceste.
