Riško už vie, že rodinu neurčuje iba druh, ku ktorému sa narodil. Pokračovanie mu však vezme inú istotu: predstavu, že po všetkom, čo dokázal, prirodzene dostane významné miesto v bocianom kŕdli. Keď rozhodnutie dopadne inak, odchod nie je iba dobrodružnou výpravou, ale reakciou na sklamanie.
V severnej Afrike sa jeho osobný problém stretne s oveľa praktickejším problémom skupiny vrabcov. Samia a ostatní žijú pod kontrolou páva Zamana a potrebujú niekoho, kto pomôže narušiť systém, na ktorý si museli zvyknúť.
Hrdinstvo bez funkcie a bez rodičov za chrbtom
Benjamin Quabeck a Mette Tange tým dávajú Riškovi možnosť konať mimo známej rodiny. V prvom filme dokazoval, že napriek tomu, že je vrabec, dokáže cestovať s bocianmi. Tu sa jeho hodnota neodvíja od toho, či ho kŕdeľ uzná za vodcu. Rozhoduje to, čo urobí pre vtáky, ku ktorým pôvodne vôbec nepatril.
Nové prostredie a nová skupina preto nie sú iba spôsobom, ako zväčšiť pokračovanie. Pomáhajú uzavrieť ďalšiu časť Riškovej identity: príslušnosť môže byť dôležitá, ale schopnosť prevziať zodpovednosť nemusí prísť s titulom ani s biologickou rodinou.
Riško zistí, že vodcovstvo nie je odmena za zásluhy
Riškovo sklamanie z rozhodnutia bocianov je dôležité práve preto, že ho prinúti oddeliť vlastnú hodnotu od funkcie, ktorú chcel získať. Medzi vrabcami v Afrike nemá žiadnu automatickú autoritu a musí si dôveru vybudovať skutkami. Samia a jej skupina pritom nepotrebujú ďalšieho hrdinu, ktorý im bude hovoriť, čo majú robiť. Potrebujú spojenca schopného riskovať spolu s nimi. Pokračovanie tak posúva Riška od dokazovania, kam patrí, k rozhodnutiu, za koho je ochotný prevziať zodpovednosť.
