Kráľ Pravoslav chce odovzdať korunu dcére, ktorá mu najpresvedčivejšie vyjadrí lásku. Najmladšia Maruška povie, že ho má rada ako soľ. Otec očakáva zlato, drahokamy a veľké slová, takže jej odpoveď chápe ako výsmech. Vyženie ju z domu a zároveň poníži Soľného princa, s ktorým sa Maruška tajne stretáva.
V tej chvíli vstúpi do príbehu kráľ podzemia. Jeho kliatba premení všetku soľ v krajine na zlato. Spočiatku to vyzerá ako zázrak, no veľmi rýchlo sa ukáže, že ďalší kov nerieši hlad ani každodenný život. Kráľ tak dostane presnú lekciu o hodnote vecí, ktorú predtým odmietol pochopiť od vlastnej dcéry.
Kráľ pochopí hodnotu príliš neskoro
Film z roku 1982 režíroval Martin Hollý, scenár napísal Peter Kováčik. Libuše Šafránková hrá Marušku, Karol Machata kráľa, Jozef Kroner vládcu podzemia a Gábor Nagy Soľného princa. Rozprávka má 85 minút a vznikla ako koprodukcia Československa a Západného Nemecka.
Soľ nad zlato preto nie je iba príbehom o princeznej a princovi. Jeho hlavný konflikt vychádza z neschopnosti rozpoznať skutočnú hodnotu obyčajných vecí a ľudí. Kým sa kráľovstvo zachráni, musí sa zmeniť najmä spôsob, akým Pravoslav premýšľa o láske, bohatstve a vlastnej autorite.
Motív soli je účinný aj preto, že nepotrebuje zložité vysvetlenie. Každý vie, že ide o obyčajnú a lacnú surovinu, no zároveň je nevyhnutná. Keď zmizne, kráľovstvo okamžite pochopí rozdiel medzi tým, čo sa leskne, a tým, bez čoho sa nedá normálne fungovať.
Rozprávka odlišuje cenu veci od jej skutočnej hodnoty
Kráľ si lásku predstavuje v jazyku zlata, drahokamov a veľkých slov. Maruškino prirovnanie k soli preto nedokáže prijať, kým nezažije krajinu, v ktorej sa obyčajná surovina stratí. Kliatba funguje ako veľmi konkrétny experiment: všetko, čo sa leskne, zostáva k dispozícii, no každodenný život sa rozpadá. Pravoslav tak neprechádza skúškou odvahy, ale úsudku. Musí pochopiť, že hodnota sa nedá merať iba vzácnosťou a že dcérina jednoduchá odpoveď obsahovala viac pravdy než okázalé vyznania jej sestier.
