Emad a Rana sa po narušení ich domu stavebnými prácami presťahujú do náhradného bytu v Teheráne. Nové miesto však po predchádzajúcej nájomníčke skrýva viac, než čakali. Keď Rana jedného večera vpustí dnu človeka, o ktorom si myslí, že je Emad, následná udalosť zásadne zmení ich vzťah.
Pomsta, hanba a hranice spravodlivosti
Asghar Farhadi prepája domáci konflikt s divadelným predstavením Smrť obchodného cestujúceho, v ktorom obaja manželia účinkujú. Emad sa postupne čoraz viac sústreďuje na nájdenie vinníka, zatiaľ čo Rana potrebuje predovšetkým bezpečie a pokoj. Film tak nestavia napätie na pátraní samotnom, ale na tom, čo hľadanie odplaty robí s človekom, ktorý je presvedčený, že koná správne.
Emadovo pátranie sa stáva problémom vo chvíli, keď prestane počúvať, čo od celej situácie potrebuje Rana
Jeho potreba identifikovať vinníka vyzerá spočiatku ako prirodzená reakcia, no Farhadi postupne ukazuje rozdiel medzi spravodlivosťou a túžbou obnoviť vlastnú hrdosť. Rana nechce byť iba dôvodom pre cudziu pomstu a jej mlčanie či váhanie majú inú váhu než Emadova potreba konať. Divadelné skúšky pritom vytvárajú paralelu k ich súkromiu: obaja dokážu na javisku pomenovať komplikované ľudské situácie, no doma sa v nich orientujú oveľa ťažšie. Klient preto nesmeruje k jednoduchému uspokojeniu z odhalenia vinníka. Dôležitejšie je sledovať, čo sa stane s manželstvom, keď jeden partner začne rozhodovať o následkoch udalosti, ktorú prežil predovšetkým ten druhý. Záverečný tlak preto nevychádza iba z identity útočníka, ale z otázky, či Emad ešte dokáže rozpoznať moment, keď vlastná potreba trestu začne ubližovať aj Rane.
