Na severe Francúzska v lete 1910 miznú pri pobreží turisti. Policajti Machin a Malfoy začnú vyšetrovať prípady, no Bruno Dumont z námetu nerobí klasickú detektívku. Kriminálna línia sa mieša s groteskou o dvoch rodinách, ktoré žijú blízko seba a pritom patria do úplne odlišných svetov.
Zmiznutia, triedny rozdiel a letná groteska
Rybárski Brufortovci prevážajú bohatých návštevníkov cez zátoku, zatiaľ čo Van Peteghemovci trávia leto vo vile nad pobrežím. Keď sa mladý Ma Loute zblíži s Billie Van Peteghem, spoločenská hranica medzi rodinami sa začne narúšať.
Ospalá zátoka stojí na kontraste medzi policajným vyšetrovaním a zámerne prehnaným správaním postáv. Tajomstvo zmiznutí je dôležité, no rovnako výrazným zdrojom napätia je stret chudoby, bohatstva a rodinnej excentrickosti.
Groteska, v ktorej sa spoločenské rozdiely nedajú prehliadnuť
Zmiznutia turistov by mohli viesť k temnej kriminálke, no film ich používa ako jeden z prvkov sveta, ktorý je už sám osebe vychýlený. Vyšetrovatelia sú karikatúrne postavy a rozdiel medzi bohatou rodinou a miestnymi obyvateľmi sa ukazuje cez správanie, reč aj predstavy o tom, čo komu patrí. Humor je zámerne nepríjemný, pretože pod ním zostáva skutočné napätie medzi ľuďmi, ktorí síce obývajú rovnaké pobrežie, ale žijú v úplne odlišných realitách.
Ospalá zátoka preto nie je detektívkou, pri ktorej je najdôležitejšie uhádnuť páchateľa. Zaujímavejšie je sledovať, ako film spája násilie, spoločenskú satiru a fyzickú grotesku bez snahy uhladiť ich do jedného tónu. Postavy sú prehnané, no ich konflikty vyrastajú z veľmi konkrétnych rozdielov moci a postavenia. Výsledkom je film, ktorý môže pôsobiť smiešne aj znepokojivo v tej istej scéne a práve na tomto nepohodlí stavia svoju identitu.
