Laura a Alex vyrazia vlakom po Európe bez pevného programu. Prespávajú u cudzích ľudí, menia mestá a chcú si užiť pocit, že leto nemusí mať žiadne veľké pravidlá. Po jednej párty sa však Laura zobudí vedľa muža a nevie si vybaviť, čo sa v noci stalo. Slobodná cesta sa zrazu mení na neisté skladanie spomienok a hraníc.
Keď chýba jasná spomienka, neistota zostáva
Fanny Ovesen stavia svoj celovečerný debut na situácii, ktorá nemá pohodlnú okamžitú odpoveď. Laura si musí ujasniť, čo vie, čo cíti a čo pre ňu znamená súhlas vo chvíli, keď jej pamäť neposkytuje súvislý záznam. Reakcie ľudí okolo nej pritom nemusia byť automaticky pomocou. Každý očakáva inú formu vysvetlenia a hrdinka si najprv potrebuje vytvoriť vlastný jazyk pre to, čo sa stalo.
Embla Ingelman-Sundberg a Aviva Wrede nesú priateľstvo Laury a Alex, ktoré je počas cesty rovnako dôležité ako romantické či sexuálne vzťahy. Presuny medzi cudzími bytmi a mestami podporujú pocit, že postavy nemajú pevnú pôdu ani geograficky, ani emocionálne.
Road movie, v ktorej sa cesta zmení zvnútra
Trochu života nepoužíva Európu iba ako turistickú kulisu. Každé ďalšie miesto prichádza po udalosti, ktorá zmenila význam pôvodne bezstarostnej výpravy. Film tak zostáva príbehom o mladosti a slobode, no pridáva otázku, ako sa človek vráti k vlastnému pocitu bezpečia, keď si nie je istý ani vlastnou spomienkou.
Prítomnosť priateľky Alex je dôležitá aj preto, že citlivá skúsenosť neprebieha v izolácii. Priateľstvo sa preveruje otázkou, ako podporiť človeka bez preberania jeho rozhodnutí. Film tak sleduje nielen Lauru, ale aj reakcie okolia na jej neistotu.
