Pes prechádza viacerými životmi, mení plemeno aj majiteľov a zakaždým sa snaží pochopiť, prečo sa znovu vracia na svet. Osobitné miesto v jeho pamäti má chlapec Ethan, s ktorým si vytvorí silné puto.
Viacero životov, jedna otázka o zmysle existencie
Lasse Hallström adaptoval román W. Bruca Camerona ako príbeh rozprávaný z psej perspektívy. Josh Gad dáva hlas rozprávačovi, zatiaľ čo ľudské postavy sa menia podľa jednotlivých životov.
Psia duša nepoužíva reinkarnáciu ako záhadu, ktorú treba vysvetliť. Je to spôsob, ako porovnať rôzne podoby vzťahu medzi ľuďmi a zvieratami a ukázať, že pes môže v každom živote zanechať inú stopu, aj keď sám ešte stále hľadá odpoveď na to, prečo sa vracia.
Každý nový život mení pohľad na ľudí
Pes sa vracia v rôznych telách a podmienkach, no spomienka na Ethana zostáva pevným bodom, podľa ktorého si skladá význam vlastnej existencie. Každý majiteľ mu ukáže inú podobu vzťahu medzi človekom a zvieraťom: niekde je členom rodiny, inde pracovným partnerom alebo oporou v samote. Opakovanie preto nie je iba rozprávkovým trikom; umožňuje porovnávať, čo sa v jednotlivých životoch mení a čo zostáva rovnaké.
Film stavia emócie na jednoduchom pozorovaní, že pes nerozumie ľudským problémom rovnakým spôsobom ako človek, no veľmi presne vníma blízkosť, odlúčenie a návrat. Práve v tom je jeho perspektíva účinná. Veľké rozhodnutia ľudí sa prekladajú do toho, kto sa vráti domov, kto zmizne a pri kom sa dá pokojne zaspať. Psia duša tak používa viacero životov na jednu základnú otázku: či zmysel nie je skôr v opakovaných väzbách než v jednom veľkom cieli.
