Srdce na dlani nerozpráva jednu romancu, ale viacero príbehov ľudí v rôznom veku. Josef po odchode do dôchodku stretne Marušku, majiteľku pojazdnej kaviarne, zatiaľ čo jeho dcéra Anička sa vracia domov so synom a znovu sa stretáva s človekom zo svojej minulosti.
Niekoľko generácií, niekoľko druhov nového začiatku
Martin Horský film napísal aj režíroval ako mozaiku prepojených vzťahov. Boleslav Polívka a Eliška Balzerová nesú líniu neskorej lásky, ďalšie príbehy rozvíjajú Vladimír Polívka, Matouš Ruml, Kristína Svarinská a Jana Pidrmanová.
Spoločným motívom nie je vek, ale ochota meniť zaužívaný život. Niekto začína po dôchodku, iný sa vracia k starej známosti a ďalší musí prijať, že rodinné vzťahy sa vyvíjajú aj bez jeho kontroly. Film preto prepája romantiku s každodennými rozhodnutiami celej rodiny.
Láska tu nemá jeden vek ani jeden správny začiatok
Srdce na dlani funguje ako mozaika práve preto, že jednotlivé vzťahy nezačínajú v rovnakej životnej fáze. Niekto rieši nový začiatok, iný dlhodobý zvyk a ďalší zisťuje, že romantické rozhodnutie ovplyvní aj širšiu rodinu. Film tak môže striedať ľahšie momenty s vážnejšími bez potreby jedného veľkého konfliktu. Dôležité je, že postavy sa navzájom pretínajú a ich rozhodnutia nie sú izolované. Jedna zmena môže spustiť reakciu v úplne inom vzťahu. Komédia preto stojí skôr na pozorovaní ľudí než na jednej pointovej premise. Výsledkom je obraz lásky ako niečoho, čo sa neobjavuje iba v mladosti a čo neprestáva byť komplikované ani s pribúdajúcimi skúsenosťami.
