Josef vyrába husle, ktoré putujú do sveta, hoci on sám žije najradšej v známom rytme dielne, záhrady a šachových partií s kamarátom Václavom. Roky odkladá cestu k moru aj rozhovor so susedkou Anežkou o tom, čo k nej cíti. Jeho život nepôsobí nešťastne. Problém je skôr v tom, že všetko dôležité sa dá podľa neho urobiť niekedy neskôr.
Čas, ktorý zrazu prestane byť samozrejmý
Martin Horský stavia film na zmene perspektívy, nie na veľkej dobrodružnej výprave. Keď Josef dostane informáciu, ktorá naruší jeho pocit nekonečného „potom“, staré plány sa musia zmeniť na konkrétne rozhodnutia. More, výnimočné husle aj vzťah k Anežke už nie sú položky na vzdialenom zozname.
Ondřej Vetchý hrá Josefa s civilnou zdržanlivosťou, Jiří Langmajer prináša do príbehu energickejšieho Václava a Linda Rybová Anežku, pri ktorej je najviditeľnejšie, koľko vecí hrdina nepovedal. Priateľstvo Josefa a Václava zároveň ukazuje, že niekedy nechýbajú možnosti, ale odvaha prerušiť pohodlný režim.
Druhá šanca bez veľkého reštartu
More na dvore nepotrebuje hrdinu poslať na druhý koniec sveta, aby zmenil život. Josef už má remeslo, ľudí aj miesto, ku ktorému patrí. Potrebuje začať používať čas, ktorý považoval za samozrejmý. Práve tento malý posun spája humor s melanchóliou a robí z filmu príbeh o odkladaných snoch, ktoré nemusia byť veľké, aby boli dôležité.
Motív huslí dodáva Josefovej povahe pekný paradox. Dokáže vytvárať nástroje, ktoré budú znieť v koncertných sálach ďaleko od domova, no sám sa drží niekoľkých známych ulíc. Jeho remeslo tak cestuje odvážnejšie než jeho vlastný život.
