Najzaujímavejšia vec na Helene nie je to, že sa bojí návratu otca. Je to fakt, že veľkú časť toho, čo vie o prežití, ju naučil práve on. Jacob bol únoscom jej matky a človekom, ktorý jej ukradol normálne detstvo, no zároveň ju naučil čítať stopy, pohybovať sa v močiaroch a myslieť ako lovec.
Minulosť, ktorú Helena nevie jednoducho odložiť
Dcéra divočiny preto stavia thriller na nepríjemnom dedičstve. Helena si vybudovala nový domov a vlastnú rodinu, ale nemôže zo seba jednoducho vymazať schopnosti ani reflexy spojené s minulosťou. Keď Jacob utečie, ochrana manžela a dcéry od nej vyžaduje, aby sa k týmto častiam seba vedome vrátila.
Daisy Ridley a Ben Mendelsohn vytvárajú vzťah, ktorý nie je možné opísať iba ako konflikt hrdinky s protivníkom. Jacob pozná Helenu od detstva a ona pozná jeho spôsob uvažovania. Ich súboj je preto založený na znalosti toho druhého, nie na náhodnom stretnutí.
Neil Burger adaptuje román Karen Dionne podľa scenára Elle Smith a Marka L. Smitha. Prírodné prostredie v tomto prípade nefunguje ako exotická kulisa: je miestom traumy aj jediným priestorom, v ktorom Helena dokáže otcovi čeliť za podmienok, ktorým obaja rozumejú.
Helena musí použiť schopnosti, ktoré by najradšej nechala v minulosti
Jacob ju naučil prežiť v divočine, čítať stopy a predvídať pohyb lovca. Keď sa vráti ako hrozba, Helena nemôže ochrániť svoju rodinu tým, že túto časť detstva jednoducho odmietne. Musí ju vedome obrátiť proti človeku, ktorý ju vytvoril. Thriller preto nestojí iba na prenasledovaní. V centre je nepríjemná otázka, či sa dá užitočná schopnosť oddeliť od traumy, v ktorej vznikla. Helena bojuje nielen s otcom, ale aj s tým, čo z jeho sveta zostalo v nej.
