Ladybug nastupuje do japonského rýchlovlaku s úlohou, ktorá má byť po sérii komplikovaných zákaziek konečne jednoduchá: vziať kufrík a vystúpiť. V tom istom vlaku však cestuje niekoľko ďalších profesionálnych zabijakov a ich zdanlivo oddelené misie sa začnú prepájať.
Jeden vlak, viacero plánov a žiadny jednoduchý výstup
David Leitch využíva uzavretý priestor súpravy ako miesto, kde sa postavy neustále míňajú, vracajú a zisťujú, že sledujú rovnakých ľudí či predmety. Brad Pitt hrá Ladybuga, ktorého snaha vyhnúť sa násiliu naráža na Joey King, Aarona Taylora-Johnsona a ďalších pasažierov s vlastnými cieľmi.
Tempo vzniká z reťazca nedorozumení, starých účtov a náhod, ktoré prestávajú pôsobiť ako náhody. Kufrík je iba prvý uzol; postupne sa ukazuje, že takmer každý vo vlaku má s ostatnými nejaké spojenie.
Vlak núti každú misiu naraziť na plán niekoho iného
Ladybug by najradšej veril, že po sérii zlých skúseností stačí byť pokojnejší a konfliktom sa vyhýbať. Uzavretá súprava mu však túto stratégiu neustále kazí. Lemon, Tangerine, Prince a ďalší cestujúci majú vlastné úlohy, ktoré sa zhodou okolností pretínajú pri rovnakom kufríku, človeku alebo stanici. Film preto pracuje s akciou ako s reťazou príčin a následkov. Detail, ktorý pôsobí nepodstatne v jednej scéne, môže o niekoľko vozňov ďalej spustiť úplne nový problém. Humor vzniká aj z toho, že postavy sa snažia vysvetliť chaos osudom, šťastím či karmou. Bullet Train zostáva svižný práve preto, že nikto nemá prehľad o celom pláne.
