Jan Kavka pracuje ako záchranár, no v rozhodujúcej chvíli nedokáže zachrániť vlastnú manželku. Eva sa stane obeťou zločinu krátko po ich rozchode a Jan si k smútku pridáva aj pocit viny.
Keď hľadanie spravodlivosti začne pripomínať pomstu
Peter Bebjak podľa scenára Venduly Bradáčovej sleduje muža, ktorého profesia je založená na pomoci druhým, no vlastnú stratu nedokáže spracovať rovnakou racionalitou. Milan Ondrík hrá Jana ako človeka, ktorý postupne prestáva veriť, že systém páchateľa potrestá. Čím viac sa približuje k vlastnej predstave spravodlivosti, tým menej je jasné, či ešte hľadá pravdu alebo iba spôsob, ako zmeniť bezmocnosť na čin. Tieňohra tak drží napätie najmä v jeho rozhodnutiach.
Janova profesia záchranára robí jeho bezmocnosť po Evinej smrti ešte bolestivejšou
Je zvyknutý prísť k človeku v kritickej chvíli a urobiť konkrétny krok, ktorý môže niečo zmeniť. Pri vlastnej strate však takýto postup neexistuje. Pátranie po vinníkovi mu preto dáva aspoň ilúziu kontroly, no zároveň ho posúva ďalej od ľudí, ktorí by mu mohli pomôcť smútok spracovať. Tieňohra drží diváka pri otázke, kde sa končí oprávnená potreba poznať pravdu a začína túžba potrestať niekoho podľa vlastných pravidiel. Čím bližšie je Jan k cieľu, tým dôležitejšie je sledovať, čo sa deje s ním samotným. Film tak nebuduje napätie iba okolo zločinu, ale aj okolo človeka, ktorý môže v mene spravodlivosti prekročiť vlastnú hranicu. Aj jeho práca záchranára sa postupne mení na bolestivý kontrast, pretože pri cudzích tragédiách vie konať podľa postupu, kým pri vlastnej strate žiadny postup neexistuje.
