Kazma vstúpil do kín s projektom, pri ktorom samotný film nebol celou udalosťou. ONEMANSHOW: The Movie nadväzuje na roky internetových mystifikácií a veľkých akcií tým, že od diváka očakáva rovnakú zvedavosť aj po skončení projekcie. Celovečerný formát je tu zároveň príbehom aj spúšťačom širšej hry s publikom.
Film, ktorý pokračuje aj mimo projekčného plátna
Kamil Bartošek film napísal a spolu s Andym Fehuom režíroval. Projekt využíva jeho verejnú personu človeka, ktorý si vybudoval značku na presviedčaní publika, že sleduje niečo, čo sa odohráva „naozaj“. V kine sa táto reputácia stáva súčasťou rozprávania: divák už vopred pochybuje, čo je fikcia, čo inscenovaná akcia a čo pokračovanie kampane.
To je dôležitejšie než samotná žánrová nálepka. ONEMANSHOW: The Movie si požičiava prvky heistového filmu, komédie aj sebairónie, no jeho zvláštnosť vzniká z prepojenia obrazovky s aktivitami mimo nej. Kino sa na chvíľu mení z miesta sledovania na jednu zastávku projektu.
V českom prostredí ide o neobvyklý pokus premeniť známosť internetového formátu na participatívnu filmovú udalosť. Aj preto sa o titule nedá hovoriť iba cez dej – podstatná je otázka, ako film využíva dôveru a nedôveru publika ako súčasť svojho materiálu.
Film skúša, kam až môže pokračovať hra s publikom
Kazmova verejná persona je založená na tom, že divák nikdy nemá úplnú istotu, kde sa končí pripravená šou a začína skutočná reakcia ľudí okolo nej. Celovečerný film túto neistotu prenáša do kina a zároveň ju rozširuje mimo projekcie. Zaujímavejšia než jednotlivé gagy je preto otázka dôvery: publikum vie, že môže byť súčasťou ďalšej mystifikácie, no napriek tomu hľadá stopy a chce hrať ďalej. Projekt funguje ako test vzťahu medzi tvorcom, značkou a divákom.
