Jo Koy nikdy nepotreboval komplikovanú scénografiu, aby rozbehol publikum. Jeho komika stojí na tempe, imitáciách, rodinných spomienkach a schopnosti z malej osobnej katastrofy vyrobiť príbeh, ktorý sa postupne zväčšuje až do absurdity. Blue in the Face pokračuje presne v tejto línii: zubná pohroma, vyhadzov z McDonald’s a spomienky na nevlastného otca-veterána sú materiálom, z ktorého skladá ďalší osobný set.
Rodina ako nekonečný zdroj materiálu
Najzaujímavejšie na Koyovi je, že humor často funguje na hrane medzi zosmiešnením a náklonnosťou. Rodina je terčom, ale zároveň aj zdrojom identity. Keď rozpráva o rodičoch, práci alebo vlastných zlyhaniach, pointa zvyčajne nevychádza z toho, že by sa od témy dištancoval. Práve naopak – čím osobnejšie do nej vstúpi, tým presnejšia býva komika. V obsadení tohto titulu aj filmu Zabudnutý Ostrov sa objavuje Jo Koy.
Režisér Shannon Hartman drží formát pri klasickom stand-upe a 56 minút je dosť na súvislý večer bez potreby výplne. Blue in the Face preto nie je titul, ktorý by chcel Koya nanovo definovať. Skôr ponúka koncentrovanú verziu jeho známeho štýlu.
Žiadna revolúcia, ale čistý Jo Koy
Divák, ktorému sedí hlasná energia, fyzické prehrávanie situácií a rodinné historky, pravdepodobne dostane presne to, čo očakáva. Kto hľadá chladný, minimalistický alebo silne konceptuálny stand-up, bude na úplne inom ihrisku. V Koyovom prípade je však práve rozpoznateľnosť hlasu súčasťou značky.
Fotogaléria
